Čas beží...

Autor: Kristián Majzlan | 2.3.2013 o 15:05 | (upravené 2.3.2013 o 18:09) Karma článku: 5,73 | Prečítané:  592x

... Ako som sa k tomu všetkému dostal? Ako som vlastne začal fotiť? Použijem otrepanú frázu, pamätám sa, akoby to bolo včera.

Čas bežíČas bežíKristián Majzlan

Bol som doma s chorobou a doobeda sa nudil. Samozrejme učenie neprichádzalo do úvahy. Na počítači som si vtedy nemal s kým písať, keďže všetci boli v škole a spať sa mi nedalo. Rozmýšľal som čo s voľným časom kým prídu všetci domov. V tom som uvidel na stole bratov nový foťák, Canon EOS 400D, strážil si ho ako oko v hlave a keď bol doma tak mi nedovolil sa k nemu ani priblížiť, nie ešte nacvakať s ním pár fotiek. No, ale teraz doma nebol...Mimochodom bol to tuším začiatok roku 2009. Akurát som chodil do prváku na gympli.

Keď som ho zapol vyskočilo na mňa snaď milión čísel, ktorým som absolutne nechápal. Predtým som zvykol fotiť so starým kompaktom, kde som sa s ničím takým nestretol. Keď sa mi po pár minutách podarilo čosi nastaviť a už to fotilo (Samozrejme som zabudol dať dole krytku a 5 minút si lámal hlavu nad tým, prečo je v hľadáčiku tma), začal som hľadať vhodný predmet, ktorý by si zaslúžil odfotiť. Najskôr som začal fotiť všetko čo som našiel v izbe. Napríklad pastelky, legových panáčikov, Ipod a podobne. Keď mi už v izbe došli tieto ,,skvelé" nápady, zbehol som do kuchyne a nacvakal čokoládu, starý mlynček a neskôr aj farebné kvety na dvore.

ČokoladáPastelkyKvetyMlynček

Blesk do tváre si zaslúžil aj náš domáci miláčik, Falco, ktorý mi asistoval hlavne pri fotení jedla.

Falco

Po dofotení nasledoval ďalší problém, nájsť kábel. Ale kam ho brat schoval? Keď som prevrátil celú detskú izbu hore nami, tak som ho konečne našiel. Potom zahladiť všetky stopy aby sa neprišlo na to, že som foťák takto nemilosrdne ukradol. Samozrejme, na to najdôležitejšie som zabudol. Vymazať fotky z karty... Asi si viete predstaviť čo nasledovalo keď to brat zistil. :)

Chcel som nafotiť neskôr aj niečo mimo domu a dvora, ale to sa nedalo bez toho aby na to neprišiel. Medzitým som sa snažil fotiť naozaj všetko, na čo som v dome natrafil. Kroky ma zaviedli napríklad na starú povalu, kde ma hneď zaujal lúč slnka, ktorý sa vytvoril spolu s prachom po vyhrnutí škridli.

Lúč

Keď ma fotenie bavilo nejaký ten týždeň a rodičia už nevedeli znášať neustále hádky o tom ako mi brat nechce požičať foťák, tak sa rozhodli, že by som si zaslúžil nejaký vlastný :). O pár dni neskôr u nás zazvonil kuriér a doniesol mi Nikon D5000, ktorý používam dodnes. A tu sa to všetko začalo. Konečne som sa vydal s foťákom do sveta! Prvé čo som chcel skúsiť nafotiť bolo Street-ovky Prievidze, ale to ma nejako neoslovilo. Preto som sa rozhodol svoj záujem obrátiť na Bojnicky Zámok a odfotiť ho trocha inak ako bežný turista.

Bojnice

Vtedy, to bolo akurát za čias Pokecu, som si samozrejme vytvoril album so svojími fotkami a postupne ich tam pridával. Ľudom sa celkom páčili, preto ma to nakoplo fotiť stále viac a viac. Lenže vychádzky po lese  a fotenie všetkého možného čo som tam našiel ma prestalo rýchlo baviť. Rozhodol som sa, že začnem fotiť viac ľudí. Zapózovali mi kamarátky, kamarát na bicykli alebo spolužiaci v škole.

Magician

Nechcel som fotiť bežných ľudí pri ich bežnej činnosti. Chcel som začať fotiť inscenovanú fotografiu. Premyslieť si všetko od základov. Vybrať vhodné oblečenie, pozadie, prostredie, make-up, proste všetko...

Prvá fotka, za ktorú som na fotoportáli "neschytal" samú kritiku bola "Odchod z domu":

Odchod z domu

Konečne sa mi podarilo odfotiť niečo, čo sa pačilo aj skúsenejšiemu diváckému oku. Postupom času mi začali rôzni neznámi ľudia písať, že by mali záujem o fotky. Ľudom sa moje fotky páčili viac a viac, čo ma veľmi tešilo. Začal som sa venovať už len tomu čo ma bavilo najviac. Foteniu ľudí.

Prišla aj moja prvá výstava s názvom "Ako Ťa vidím ja".

Ako Ťa vidím ja

Začal ma lákať aj klasický mokrý proces. Zohnal som si z bazaru Prakticu PLC 3 a nafotil na ňu pár filmov. Začal som sa doma v pivnici učiť ako správne vyvolávať fotky za pomoci vývojky a ustálovača. Podával som si akurát prihlášku na Univerzitu Tomáše Bati v Zlíne, odbor reklamná fotografia, kde som toto potreboval vedieť pri skúškach. Neprijali ma a to ma v tom čase dosť odradilo od fotenia. Prakticu som úplne prestal používať a fotil som už len málokedy.

Ivet

Takto sa to ťahalo pár mesiacov, až pokým ma neprijali do Trnavy na Univerzitu Cyrila a Metoda. Predtým som zvykol fotiť aspoň jednu fotku za týždeň. Niekedy aj dve. Potom zrazu sa to zmenilo na jednu fotku za mesiac alebo jednu za dva mesiace.

Tiraya Bonnet

Po nastúpení na UCM som sa tešil na nové prostredie, nových ľudí a nové príležitosti na fotenie, no nejako som sa nepohodol s časom popri škole. Momentálne ma však čakajú 2 výstavy. Jedna začína o pár dní s názvom FotoFrejm a výstava X:1 v Máji.

Konečne sa vonku otepľuje a s nastávajúcim letom sa mi otvárajú nové možnosti. Dúfam, že ich správne využijem :) a vám budem zlepšovať deň novými fotkami.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

V starostlivosti o srdce patríme medzi najhorších v Európe. Pozrite si rebríček

V prieskume Slovensko získalo nízke známky pre zlý životný štýl svojich obyvateľov a aj dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia.

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami Národnej banky.


Už ste čítali?