Aj keď neposlúcha, máme ho radi...

Autor: Kristián Majzlan | 9.3.2013 o 9:32 | (upravené 9.3.2013 o 14:30) Karma článku: 7,39 | Prečítané:  629x

Či už je to labrador, zlatý retríver, bígl, pittbul, boxer, čivava alebo rhodésky ridgeback, všetci sú rovnakí. Milujúci domáci miláčikovia, čo všetko kradnú a devastujú.

FalcoFalco

Mnohí z vás isto videli film Marley a Ja. Pamätáte sa na problematického psíčka, ktorý aj keď mal nevinný ksichtík, tak bol pekné číslo? Už prvé dni napáchal pár problémov, či už išlo o roztrhanie vankúšov, rozkusanie steny alebo „veľký“ útek o život. Pri sledovaní tohto filmu som spomínal na všetko čo porobil náš, takmer už osem ročný rhodéský ridgeback – Falco, ktorého som už raz spomenul v jednom zo svojich článkov.

Pred ôsmymi rokmi sme sa presťahovali do domu. Ja vtedy ešte ako 12 ročný som strašne túžil po psovi, ktorého sme v byte mať nemohli. Po presťahovaní sa, prišlo na radu vyberanie rasy a neskôr výber mena. Rozhodli sme sa pre nebojácneho (vtedy sme si to mysleli) rhodéskeho ridgebacka, ktorý vraj v minulosti bojoval proti levom a ničoho sa nebál. Ach, tá naivita (V skutočnosti sa bojí pomaly aj vlastného tieňa). Našli sme inzerát na internete, zobrali auto a išli sme si po naše vytúžene šteňa. Cesta tam trvala cca hodinu, no cesta naspäť mi pripadala ako večnosť. Sedel som na zadnej sedačke a na nohách mal veľký drôtený košík v ktorom bol schúlený, trasúci sa Falco. Doma, po pár dňoch rozkukávania sa prišli na rad prvé ničenia. Ako dni plynuli a Falco rástol, jeho košík sa mu stával čím ďalej tým menší a nedalo sa mu vysvetliť, že zubami ho nezväčší. Stal sa jeho takmer prvou obeťou, ak nepočítame rôzne hračky a podobne. Rozhryznuté topánky, papuče a ponožky sme začali nachádzať po celom byte (Mysleli sme, že z toho vyrastie.. nevyrástol ..papuče kradne doteraz).

Falco

Hovoríte si, že toto robí takmer každý pes? Asi áno, máte pravdu, ale ukážte mi jedného psa, ktorý sa vkradne po tichu do spálne, začne šmatrať na nočnom stolíku, zhodí všetko čo bolo na ňom a ukradne skoro plnú škatuľku ibalginu? .. Keby ju len ukradol. Neviem, či nechtiac alebo si nevedel poradiť s bolesťou hlavy, rozhodol sa zjesť päť ibalginov. Chceli sme ho zobrať k veterinárovi, ale vyzeral tak pokojne. Konečne sme si oddýchli od jeho neustáleho pišťania a štekania na pár hodín. Konkrétne na cca 2 dni. Len ležal a ležal a ležal a spal. Bol úplne ako vymenený. No to však netrvalo dlho. Keď sa prespal zase lietal a komplikoval ako predtým...

Ako rástol, tak aj viacej zjedol. Fakt, on nemal dna. Nevedel kedy prestať. Zjedol takmer všetko. Raz po Vianociach zjedol celý chvost z kapra z kuchynskej linky. To bola vážne sekunda. Prehltol to aj s kosťami. Nestačili sme sa diviť ako sa to v ňom stratilo. Vzápätí chcel ďalšie. Ale raz už aj on našiel niečo na čo jeho sily nestačili... Sused robil v neďalekej reštaurácií a sem tam nám pre Falca nosil plný kýbeľ vareného mäsa. Vždy sme mu to „servírovali“ po častiach a vydržalo mu to aj mesiac. Jeden podvečer zazvonil zvonček a stál tam sused s ďalším takýmto kýbľom. Tak som mu ho zobral, poďakoval a kýbeľ nechal na verande. Samozrejme dvere ostali otvorené. Falco bol v ten večer nejako mimoriadne dlho vonku. Išiel som ho skontrolovať a už som iba videl ako kráča pomaly po dvore a z posledných síl sa chce dostať dnu do domu. Nie, nič ho nebolelo. On len zožral takmer všetko mäso z obrovského vedra. Prvé dva dni nechcel poriadne ani jesť a piť. Zase len ležal a spal. Vyzeral ako tehotný. Potom sa to našťastie začalo zlepšovať. Len odvtedy mu nejako mäso od suseda nechutí.

Prechádzky s ním bývali ťažké. Niekedy sa podarilo a bol aj poslušný, ale to ozaj málokedy. Asi podľa toho aký mal deň. Vždy sa na vodítku ťahal a každého z neho len ruka bolela. Bývame na dedine, tak našťastie hora a lúky nie sú ďaleko. Vždy sme ho vypustili a pár minút ho nechali nech sa prebehne. Zatiaľ, čo my sme prešli tak 2km. On nabehal minimálne 20km. Vždy lietal medzi stromy ako blázon a keď sme na neho zakričali. Tak sme nikdy nevedeli do ktorej strany uhnúť, tak rýchlo k nám bežal. Pri jeho váhe cca 45kg sme mali právo báť sa toho, či do nás náhodou nenarazí. Raz, keď mal cca 5 rokov sa ho rodičia rozhodli vyvenčiť. Vzali ho na lúku a užívali si prechádzku ako zvyčajne. Keď už sa chceli pobrať domov, tak otec na neho zakričal. Zrazu sa spoza kríkov vyrútil v plnej rýchlosti. Mama nevedela či sa uhnúť doprava alebo doľava, tak ostala stáť na mieste. Chyba. Falco do nej vrazil tak, že vyletela do vzduchu, spravila salto a padla na zem ako vrece zemiakov. Oco nevedel či sa má smiať alebo plakať. Falco si to takmer ani nevšimol. Pamätám si, že vtedy mama pár dní len ležala s obrovskou modrinou na chrbte.

Mysleli sme, že ho to vekom prejde. Zase chyba. Každú chvíľu aj teraz niečo ukradne, zničí alebo roztrhá, ale aj tak sa nedá odolať tým jeho veľkým očiam. Keď niečo chce vždy to dostane. Asi preto spáva na svojej vlastnej koženej sedačke a na veľkej posteli. Aspoň, že už nemá svoju vlastnú izbu ako pred pár rokmi. Ach, rozmaznanec jeden...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

V starostlivosti o srdce patríme medzi najhorších v Európe. Pozrite si rebríček

V prieskume Slovensko získalo nízke známky pre zlý životný štýl svojich obyvateľov a aj dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia.

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami Národnej banky.


Už ste čítali?